Tip na výlet

Známy, neznámy Spiš

Široká čitateľská verejnosť určite pozná Spišský región. Svojimi historickými mestami a ich pamiatkami je preslávený ďaleko za hranicami Slovenska. Stačí spomenúť mesto Levoču s gotickým oltárom Majstra Pavla, ktorý obdivujú laici i odborníci z celého sveta, alebo štrnásť kilometrov východne ležiaci Spišský hrad, ktorý je najrozsiahlejším hradom v strednej Európe s neďalekou Spišskou kapitulou. Popri skvostoch architektúry návštevníci môžu pozorovať mimoriadne vzácnu flóru a faunu v turisticky najznámejších oblastiach tohto regiónu - východnej časti Tatier, Pienin, Slovenskom raji i vo Volovských vrchoch. V tomto článku chcem však upozorniť na menej známu oblasť, dobre viditeľnú a prístupnú zo štátnej cesty č. 18, lebo priamo susedí so Spišským hradom. Je to Dreveník a Ostrá hora.

 

Dreveník je najstaršou a najmohutnejšou travertínovou kopou v Podbranisku. Jej vznik kladieme do konca treťohôr. Hrúbka vrstiev travertínu je do 80 metrov. Pôvodne kompaktný masív, ktorý vznikol z viacerých kôp postupným rastom, sa sieťou trhlín rozpadol. Takto vzniknuté bloky sa na východnom okraji od masívu odtrhli a po plastickom podloží sa zosunuli po svahu, čím vzniklo skalné mesto nazývané Kamenný raj. Vznikla tu sieť puklinových jaskýň. Kopa Dreveníka má trojuholníkový pôdorys, tvar stolovej hory s plochým povrchom a miestami kolmými stenami. Nadmorská výška je 609 metrov a prevýšenie voči okoliu 130 metrov. Rastie tu viac ako 270 druhov a poddruhov vyšších rastlín. Okolo 60 rastlín je zaradených do zoznamu ohrozených rastlín Slovenska. Pre flóru Dreveníka je typické, že tu vedľa seba rastú horské a nížinné druhy, druhy stepné a druhy lesné. Medzi najvzácnejšiu kvetenu patrí poniklec slovenský, kosatec bezlistý uhorský, plesnivec alpínsky, klokoč peristý, včelník rakúsky, silenka zelenokvetá, kavyľ Ivanov, ostrica labkatá, čerešňa mahalebková, zvonček karpatský. Drevenícka fauna je ešte stále málo prebádaná, je však nesporné, že je mimoriadne vzácna. Svedčia o tom známe druhy hmyzu, zo stavovcov najmä plazy. Pernaté dravce z tejto lokality sa postupne vytrácajú, pretože vplyvom človeka strácajú hniezdne možnosti. Dôsledok súčasnej ťažkej ekonomickej situácie je aj nelegálny výrub stromov aj z tejto lokality. Negatívny vplyv človeka v tejto oblasti je viditeľný už pri jazde autom po štátnej ceste č. 18 od Levoče smerom na Prešov, kde v travertínovom masíve vpravo od Spišského hradu vidíme oblasť ťažobnej činnosti, ktorá zasahuje aj do chráneného územia, t. j. mimo ťažobnej oblasti. Negatívne na prostredie vplýva aj neusmernená skalolezecká a horolezecká aktivita.

Ostrá hora s nadmorskou výškou 608 metrov spolu s Kozou horou (592 m. n. v.) tvoria relatívne samostatný útvar. Ide taktiež o travertínovú kopu, ktorá vznikla koncom treťohôr. Mohutné vrstvy travertínu sa vyzrážali z minerálnych vôd, vyvierajúcich na zlomoch vo flyšovom podloží. Kopa Ostrej hory je rozrušená omnoho menej ako susedný Dreveník alebo kopa Spišského hradu. Sú tu obnažené travertínové útvary s výrazne vyvinutými mikroformami zvetrávania, ako aj malá, verejnosti neprístupná jaskyňa.

 

Popisovaný región je aj dnes bohatý na minerálne vody. Za zastavenie a krátku prestávku pri vašej ceste smerom na Prešov iste stojí prechádzka po kopci pretkanom minerálnymi prameňmi zvanom Sivá brada. Nájdete tu dva druhy chutnej pitnej minerálnej vody z celkového počtu dvanástich aktívnych prameňov, a tí náročnejší môžu zájsť do neďalekých Baldoviec k prameňu Baldovskej vody, ktorá voľne vytekajá na lúke oproti plniacemu závodu. Sivá brada je zaujímavá aj vo vzťahu k vyššie uvedeným riadkom o travertínových kopách. Predstavuje najmladšiu travertínovu kopu so súčasným stálym vznikom travertínu a pomalým rastom kopy. Počas prechádzky Sivou bradou vidíme, ako aj v súčasnosti vzniká travertín. Po rozľahlom kopci tečie minerálmi obohatená voda, z ktorej sa na povrchu vyzráža travertín vo forme tenkých vrstvičiek. Tie vidíme v okolí prameňov ako typické jazyky a kaskády. Tak vzniká porézny vápencový travertín ešte aj dnes a takto koncom treťohôr vznikli všetky travertínové kopy v okolí.

 

Autor : Andrej Piatnica