Základná informácia o Organizácii Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru

Názov organizácie : United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization

Skrátený názov : UNESCO

Slovenský názov : Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru

Sídlo organizácie : Paríž

Vznik organizácie : 1945

Najvyšší predstaviteľ : generálny riaditeľ Koichiro Matsuura (od r. 1999)

Členské krajiny (počet) : 190

Úradné jazyky : angličtina, francúzština, španielčina, ruština, arabčina, čínština

Štruktúra (hlavné orgány) : Generálna konferencia, Výkonná rada, Sekretariát, národné komisie v členských krajinách

"Rozvoj medzinárodnej spolupráce a porozumenia v oblasti spoločenských a prírodných vied, výchovy a vzdelávania, kultúry, informácií, informatiky, komunikácie, a životného prostredia".

Prvoradým zámerom organizácie je prostredníctvom spolupráce a programov v uvedených oblastiach prispievať k upevňovaniu mieru vo svete.

UNESCO je jedinou medzinárodnou organizáciou systému OSN, ktorá má mandát na rozvoj kultúrneho a intelektového potenciálu svetového spoločenstva, kultúry, vedy a vzdelávania. Je tiež jedinou svetovou medzinárodnou organizáciou, ktorá sa programovo opiera o sieť národných komisií. Stála pri zrode Európskeho strediska pre jadrový výskum, alebo Medzinárodného strediska pre štúdium konzervácie a reštaurovania pamiatok. Podnietila vznik veľkých medzivládnych programov v oblasti hydrológie, oceánografie, geológie, je priekopníkom ochrany životného prostredia.

Medzinárodné uznanie si vyslúžila akciami na záchranu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, ale tiež ochranou ľudských práv významných intelektuálnych osobností. V súčasnosti podporuje prudko sa rozvíjajúcu oblasť komunikácií a informatiky. Pod patronátom UNESCO vznikol rad medzinárodných dohovorov vzťahujúcich sa na autorské práva, ochranu pamiatok ai.

UNESCO podporuje mnohostrannú regionálnu spoluprácu. V Európe spolupracuje najmä s Európskou úniou, Európskou hospodárskou komisiou a s Radou Európy /RE/. Ako príklad spolupráce s EÚ je možno uviesť projekt zameraný na protidrogovú prevenciu a na predchádzanie negatívnym javom spojeným s Internetom.

S nástupom generálneho riaditeľa /GR/ Federica Mayora v r.1987 nastala rozsiahla reforma UNESCO, významné úsporné opatrenia v aparáte. Súčasný GR Koichiro Matsuura ide v reforme ešte ďalej radikálnym znižovaním počtu riadiacich pracovníkov, ako aj počtu Úradov UNESCO po svete, zjednodušovaním štruktúry Sekretariátu aj programov UNESCO a decentralizáciou. V rámci nej sa realizuje zásadný presun aktivít a zodpovedností na národné komisie pre UNESCO. Ako prejav ocenenia uvedenej zásadnej reformy bolo oznámenie USA v r. 2002 o návrate do UNESCO.

Participačný program UNESCO

Významným zdrojom finančných príspevkov UNESCO na projekty realizované v SR, ako aj zdrojom návratnosti členského príspevku SR, je Participačný program (PP). Uskutočňuje sa v dvojročných obdobiach. Je pre UNESCO prostriedkom na dosiahnutie cieľov v prioritných oblastiach, ktoré sú na obdobie 2002-2003: kultúra, vzdelávanie, prírodné vedy, sociálne a humanitárne vedy, informatika a komunikácia. Vo všeobecnosti môže každý štát predložiť najviac 12 projektov. Generálny riaditeľ UNESCO K. Matsuura však v r.2001 vyzval členské krajiny OECD, aby nepredkladaním vlastných projektov uvolnili prostriedky pre chudobnejšie krajiny. V súlade s touto výzvou SR predložila len 6 projektov.

Maximálna výška finančných prostriedkov na jeden projekt PP môže dosiahnuť 35.000 USD (ak je projekt na regionálnej úrovni, t.j. podieľajú sa na ňom min. dve iné krajiny), resp. 26.000 USD (na národnej úrovni danej krajiny), pričom výška finančného vkladu zo strany krajiny žiadateľa musí byt dostatočná na to, aby sa projekt mohol v patričnej kvalite zrealizovať. Vklad zo strany krajiny predkladateľa by mal tvoriť cca 50% celkovej sumy. V snahe dosiahnuť rovnomerné prideľovanie financií UNESCO stanovilo limity pre skupiny porovnateľných krajín.

Projekty odporúčané prostredníctvom Slovenskej komisie UNESCO musia priamo súvisieť s aktivitami UNESCO, konkrétne s významnejšími programami, interdisciplinárnymi projektmi, aktivitami týkajúcimi sa prioritných skupín ako ženy a deti. Výber a prioritu predkladaných projektov stanovuje Slovenská komisia UNESCO.

V rámci PP môže UNESCO poskytnúť pomoc vo forme:

služieb špecialistov alebo konzultantov,
štipendií odborného štúdia alebo študijných grantov,
publikácií, periodík a dokumentácie,
techniky a zariadení (iných, než vozidlá),
konferencií, stretnutí, seminárov a školení, prekladateľských a tlmočníckych služieb, cestovných nákladov účastníkov, služieb konzultantov a iných nevyhnutných služieb,
finančných príspevkov.

Pri rozhodovaní o predložených projektoch GR UNESCO berie do úvahy:

celkové množstvo finančných prostriedkov pridelených Generálnou konferenciou UNESCO na PP,
vyhodnotenie projektu odborným útvarom UNESCO,
potenciálny dosah daného projektu na napĺňanie cieľov predkladajúcej krajiny v oblasti kompetencií UNESCO a aktivít schválených Generálnou konferenciu, s ktorými musí mať predkladaný projekt zreteľný súvis,
snahu dosiahnuť vyváženejšiu distribúciu financií s dôrazom na potreby rozvojových krajín a vyššie uvedených priorít.

Ďalšími žiadúcimi charakteristikami projektu sú:

atribút internacionálnej spolupráce pri realizácii projektu (dôraz na regionálnosť a inter-regionálnosť ),
vysoká spoločenská aktuálnosť projektu a jeho globalizačné aspekty,
využitie finančných prostriedkov predovšetkým pre samotnú odbornú oblasť a až na ďalších miestach asistencia v materiálno-technickej oblasti,
celkové vypracovanie projektu, konkrétnosť, dôkladnosť, zodpovednosť,
podpora projektu kompetentnými nadriadenými pracovníkmi ako aj partnermi (zahraničnými ) z ďalších partnerských inštitúcií,
snaha získať peniaze aj od iných sponzorov a od UNESCO žiadať len určitú časť z celkových nákladov.

Je potrebné, aby predkladateľ projektu na regionálnej úrovni získal podporu aspoň dvoch partnerských organizácií v zahraničí, ktoré požiadajú ich národné komisie UNESCO o zaslanie podporného listu predkladanému projektu. Dva podporné listy v stanovenom formáte musia byť súčasťou predkladaného projektu. Aj projekty na národnej úrovni je možné lepšie presadzovať s podpornými listami z iných krajín.

Lokality SR v Zozname svetového dedičstva

Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva bol prijatý 16. novembra 1972 v Paríži a platnosť nadobudol 17. decembra 1975; pre Česko-Slovensko15. februára 1991 (Oznámenie FMZV č. 159/1991 Zb.). Slovenská republika pristúpila k dohovoru 31. marca 1993 sukcesiou ako 134. štát. Do začiatku roku 2002 pristúpilo k dohovoru už 167 štátov (87 %), ktoré sa zaviazali chrániť:

554 lokalít svetového kultúrneho dedičstva
144 lokalít svetového prírodného dedičstva
23 lokalít svetového zmiešaného dedičstva.

21 členný Výbor svetového dedičstva, volený členskými štátmi na Generálnom zhromaždení, schválil a zapísal do Zoznamu svetového dedičstva doteraz 5 lokalít zo Slovenskej republiky:

z kultúrneho dedičstva:

Banskú Štiavnicu s technickými pamiatkami okolia (Kolumbia-Cartagena, 1993)
Spišský hrad s okolitými pamiatkami (Kolumbia-Cartagena, 1993)
Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry Vlkolínec (Kolumbia-Cartagena, 1993)
Historické jadro mesta Bardejov (Austrália-Cairns, 2000)

z prírodného dedičstva:

Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu (spolu s Maďarskom v Berlíne, 1995) s rozšírením o Dobšinskú ľadovú jaskyňu a Stratenskú jaskyňu (Austrália-Cairns, 2000) podľa časti nominačného projektu Rokliny Slovenského raja, predloženého 26. 6. 1997.

Viac informácií o slovenských lokalitách zapísaných v Zozname svetového dedičstva sa môžete dozvedieť na stránkach Ministerstva kultúry SR.

Lokality pripravované na návrh na zápis

Tokajská vinohradnícka oblasť
(predpokladaný spoločný návrh s Maďarskom),
Drevená sakrálna architektúra v Karpatoch
(predpokladaný spoločný návrh s Poľskom, Maďarskom a Ukrajinou),
Pamätník Chatama Sófera v Bratislave,
Gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami
(predpokladaný spoločný návrh s Maďarskom),
Limes Romanus - rímske pamiatky na strednom Dunaji
(predpokladaný spoločný návrh s Rakúskom a Maďarskom),
Komárno - protiturecká pevnosť
(predpokladaný spoločný návrh s Maďarskom),
Historické jadro mesta Košice,
Pamiatky a krajina Spiša
(rozšírenie svetového kultúrneho dedičstva Spišský hrad s okolitými pamiatkami o historické jadro mesta Levoča a dielo Majstra Pavla),
Pôvodné lúčno-pasienkárske lokality Slovenska
(nominácia predložená 28. januára 2002),
Karpatské pralesy,
Prírodné rezervácie Tatier
(predpokladaný spoločný návrh s Poľskom),
Krasové doliny Slovenska
(na základe výberu rôznych typov krasových dolín rozšírenie a dopracovanie nominačného projektu Rokliny Slovenského raja, predloženého 26. 6. 1997),
Dunajská prírodná a kultúrna krajina
(predpokladaný spoločný návrh s Českom, Rakúskom a Maďarskom),
Mykoflóra Bukovských vrchov,
Gejzír v Herľanoch.

Na základe uvedeného súpisu podloženého príslušnými pasportizačnými listami budú Ministerstvo kultúry SR a Ministerstvo životného prostredia SR v priebehu ďalších 10 rokov vypracúvať a predkladať na schvaľovacie konanie Výboru svetového dedičstva jednotlivé nominačné projekty. Budú pritom spolupracovať s Ministerstvom zahraničných vecí SR a v prípade dvojstranných alebo viacstranných nominačných projektov s partnerskými ministerstvami susedných štátov. V prípade potreby alebo podľa nových poznatkov výskumu a projektovania budú uvedený súpis s pasportizačnými listami upravovať, prípadne dopĺňať.

Poslanie a aktivity Slovenskej komisie pre UNESCO

Poslaním komisie je podporovať a rozvíjať aktivity programov UNESCO v oblasti výchovy a vzdelávania, kultúry, vedy, informácií, informatiky, komunikácie a životného prostredia, a za týmto účelom zapájať do spolupráce na projektoch odborníkov rôznych organizácií, inštitúcií a príslušných ministerstiev, ako aj širokú verejnosť.

Hlavné úlohy komisie:

· pôsobí ako poradný orgán vlády a Národnej rady Slovenskej republiky vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa UNESCO a jeho programu

· v styku s vládnymi orgánmi, ministerstvami a rôznymi organizáciami koordinuje činnosť vyplývajúcu zo spolupráce s UNESCO (zasadaní a rozhodnutí Generálnej konferencie UNESCO, zasadaní a odporúčaní Výkonnej rady, zasadaní medzivládnych výborov a rád, ako aj ďalších podujatí UNESCO

· zabezpečuje aktívnu účasť SR na príprave, plánovaní, uskutočňovaní a hodnotení programov UNESCO a jeho ďalších aktivít

· informuje inštitúcie a širokú verejnosť SR o uskutočňovaných a plánovaných aktivitách UNESCO v jednotlivých sférach činnosti

· je prvoradým partnerom - spolupracovníkom v krajine pre Sekretariát UNESCO v Paríži a zabezpečuje prepojenie na národné orgány a inštitúcie

· rozvíja a koordinuje spoluprácu so zahraničnými národnými komisiami

· zabezpečuje navrhovanie vhodných kandidátov do orgánov UNESCO

· zabezpečuje presadzovanie návrhov SR do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, zoznamu UNESCO Pamäť sveta a ďalších zoznamov kultúrneho dedičstva UNESCO.

MEDZINÁRODNÉ DNI, ROKY A DEKÁDY

a) Medzinárodné dni sledované systémom OSN

· február:

21.2. Medzinárodný deň materského jazyka (UNESCO)

· marec:

8.3. Medzinárodný deň žien

21.3. Medzinárodný deň boja proti rasovej diskriminácii

21.3. Svetový deň poézie (UNESCO)

22.3. Svetový deň vody

23.3. Svetový deň meteorológie (WMO)

24.3. Svetový deň tuberkulózy (WHO)

· apríl:

7. 4. Svetový deň zdravia (WHO)

23.4. Svetový deň kníh a autorských práv (UNESCO)

· máj:

3.5. Deň slnka (UNEP)

3.5. Svetový deň slobody tlače (UNESCO)

15.5. Medzinárodný deň rodiny

17.5. Svetový deň telekomunikácií (ITU)

22.5. Medzinárodný deň biologickej diverzity

25.5. Deň Afriky

31.5. Svetový deň bez tabaku (WHO)

· jún:

4.6. Medzinárodný deň nevinných detských obetí agresie

5.6. Svetový deň životného prostredia (UNEP)

17.6. Svetový deň boja proti rozširovaniu púští a sucha

26.6. Mediznárodný deň proti zneužívaniu drog a nezákonnému obchodovaniu

26.6. Medzinárodný deň OSN za podporu obetí týrania

· júl:

1. júlová sobota: medzinárodný deň kooperatívov

11.7. Svetový deň populácie (UNFPA)

9.8. Medzinárodný deň domorodých ľudí

· august:

12.8. medzinárodný deň mládeže

23.8. Medzinárodný deň spomienky na obchod s otrokmi a jeho zrušenie (UNESCO)

· september:

8.9. Medzinárodný deň gramotnosti (UNESCO)

16.9. Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy

posledný septembrový týždeň: Medzinárodný námorný deň (IMO)

21.9. Medzinárodný deň mieru

· október

1.10. Medzinárodný deň starších osôb

5.10. Medzinárodný deň učiteľov (UNESCO)

9.10. Svetový deň pošty (UPU)

16.10. Svetový deň potravy (FAO)

17.10. Medzinárodný deň boja proti chudobe

24.10. Deň OSN

24.10. Svetový deň informovanosti o rozvoji

1. októbrový pondelok Svetový deň nálezísk

2. októbrová streda - Medzinárodný deň redukcie prírodných katastrof

· november:

10.11. Svetový deň mieru a rozvoja (UNESCO)

16.11. Medzinárodný deň tolerancie (UNESCO)

20.11. Deň spriemyselnenia Afriky

20.11. Svetový deň detí (UNICEF)

21.11. Deň filozofie v UNESCO

21.11. Svetový deň televízie

25.11. Medzinárodný deň eliminácie násilia voči ženám

29.11. Medzinárodný deň solidarity s ľuďmi Palestíny

· december:

1.12. Svetový deň boja proti AIDS (WHO)

2.12. Medzinárodný deň zrušenia otroctva

3.12. Medzinárodný deň postihnutých

5.12. Medzinárodný deň dobrovoľníkov v ekonomickom a sociálnom rozvoji

7.12. Medzinárodný deň civilnej leteckej prepravy (ICAO)

10.12. Deň ľudských práv

18.12. Medzinárodný deň migrantov

b) Medzinárodné roky (vyhlásené Generálnym zhromaždením OSN)

2002 - OSN Rok kultúrneho dedičstva

2002 - Medzinárodný rok ekoturistiky

2002 - Medzinárodný rok hôr

2003 - Medzinárodný rok sladkej vody

2005 - Medzinárodný rok mikroúverov

c) Medzinárodné dekády (vyhlásené Generálnym zhromaždením OSN)

2003-2012 - OSN Dekáda gramotnosti

2001- 2010 - Medzinárodná dekáda kultúry mieru a existencie bez násilia pre deti sveta

2001-2010 - Druhá medzinárodná dekáda odstránenia kolonializmu.

2001-2010 - Dekáda na znižovanie výskytu malárie v rozvojových krajinách, osobitne v Afrike

1997- 2006 - Prvá dekáda OSN na odstraňovanie chudoby.

1995- 2004 - Dekáda OSN na vzdelávanie o ľudských právach

1994-2004 - Medzinárodná dekáda domorodých ľudí vo svete

1993-2003 - Tretia dekáda na boj proti rasizmu a rasovej diskriminácii

1993- 2002 - Druhá dekáda priemyselného rozvoja Afriky

1993- 2002 - Ázijská a Pacifická dekáda postihnutých ľudí.